Plody gaštana jedlého dozrievajú v októbri a v našej kuchyni sa príliš nevyužívajú, ako napríklad v Stredomorí alebo v USA, kde si bez nich nedokážu predstaviť tradičnú náplň do morky. Tieto gaštany sú veľmi bohaté na vitamíny skupiny B a na bielkoviny, majú aj vitamíny C, E a K a škroby. Čo sa týka minerálnych látok – je u nich významný obsah železa, draslíku, fosforu a horčíku.
Ide skôr o sezónnu pochúťku. V októbri ich ale je možné nájsť pod stromami v niektorých parkoch, niekedy aj na tržniciach či v predajniach. Najväčšími vývozcami jedlých gaštanov v Európe sú Taliansko a Francúzsko. Nájdeme ich aj pod názvom maróny.
V ľudovom liečiteľstve sa využívali jedlé gaštany pri poruchách krvotvorby, respiračných, pečeňových a kardiovaskulárnych ochoreniach. Jedlý gaštan pôsobí priaznivo na vlasy, kožu, ale aj na žalúdok.
Surové gaštany nie sú príliš chutné, sú trpké (majú pod škrupinkou horkú šupku - horké vlákna), ktoré sa musia odstrániť, konzumujeme ich preto po tepelnej úprave. Obľúbené sú hlavne pečené gaštany, varené sa podávajú ako príloha k mäsu, melú sa na múku, ktorá sa využíva ako cukrárska surovina. Pridáva sa do pudingov, koláčov, pečiva aj zmrzliny. Z gaštanovej múky, medu a karamelu sa vo Francúzsku pripravuje krém (marrons glacés) alebo kandované gaštany. Z gaštanov sa vyrába aj likér, ale dajú sa tiež využiť v slaných variantoch, hlavne pri príprave mäsa, najmä hydiny. Chutné sú aj polievky a omáčky z rozmixovaných pražených gaštanov.
